Olympijský klub Bratislava zorganizoval vedomostnú súťaž o olympizme v rámci Župného športového dňa 25. Septembra 2024 v areáli Mladej Gardy.
Po prvýkrát sa zúčastnilo tejto populárnej súťaže 19 družstiev z bratislavského kraja.
Športové súťaže v atletike, florbale, futbale, volejbale, basketbale 3X3 privítali viac ako tisícku študentov stredných škôl kraja.
Nezaostali za športovými výsledkami aj účastníci vedomostnej súťaže, ktorí z roka na rok potvrdzujú vzostup vedomostí o histórii olympijských hier, ale aj o aktuálnych výsledkoch slovenských olympionikov v Paríži, či najvýznamnejších úspechoch slovenských olympionikov v histórii samostatného Slovenska.
Porota pod vedením Márie Mračnovej posudzovala písomný test všetkých družstiev a následne hodnotila odpovede zúčastených na ústne odpovede z okruhov atuálnych OH, aj OH od roku 1996, ktoré brilantne zvádol Igor Machajdík. Čerešničkou na torte bola vynikajúca beseda našej najvýznamnejšej a najúspešnej strelkyne Zuzany Rehák Štefečekovej. Otázky do súťaže pripravil pedagóg ZŠ Kalinčiakova Braňo Benčič, vyhodnocovanie pomáhali riešiť členky OK BA Marianna Némethová a Anna Jašeková.
Zvíťazilo družstvo už tradične z gymnázia v Malackách,na druhom mieste študenti ZŠ a Gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským na Dunajskej v Bratislave a bronz získali žiaci Gymnázia Grosslingova v Bratislave.Zúčastnení na stupňoch víťazov dostali publikácie SOŠV a aktuálne tričká z Paríža.
Mária Mračnová
Dominantná pozornosť regionálnych olympijských klubov sa sústredí na aktivity k OH v Paríži
Ľubomír Souček
Spoločná fotografia po valnom zhromaždení Združenia olympijských klubov SR. Foto Ivana Motolíková/SOŠV
Blížiace sa Hry XXXIII. olympiády v Paríži sa prejavujú nielen v rozmanitých aktivitách Slovenského olympijského výboru (SOŠV), ale aj regionálnych olympijských klubov (OK), ktorých máme na Slovensku 25. Počas vyhlasovania výsledkov nedeľňajšieho TIPOS Národného behu Devín – Bratislava na Hviezdoslavovom námestí v metropole Slovenska si zástupcovia všetkých klubov (až na dve výnimky) symbolicky prevzali oheň, pod ktorého žiarou budú vo svojich regiónoch v ďalších týždňoch realizovať aktivity k OH v Paríži.
Jednotlivé olympijské kluby sú samostatné právne subjekty, ale celoslovensky ich činnosť zastrešuje a koordinuje Združenie olympijských klubov (ZOK) SR, ktoré je organizačnou zložkou SOŠV. Preto bolo logické, že cez víkend sa spojili dve udalosti s účasťou zástupcov klubov. Na sobotňajšie valné zhromaždenie (VZ) ZOK SR v bratislavskom hoteli Nivy nadviazal v nedeľu symbolický štart štafety k OH v Parížu, ktorej SOŠV dal názov „Naše farby, naše srdcia“.
Zástupcovia olympijských klubov s pochodňami, ktorými si symbolicky prevzali oheň, pod ktorého žiarou budú pred Oh V Paríži organizovať podujatia vo svojich regiónoch. Foto Ľubomír Souček, SOŠV
Odovzdanie vyznamenaní SOŠV laureátom z olympijských klubov
V prvej časti VZ ZOK SR sa uskutočnilo odovzdanie vyznamenaní SOŠV pre laureátov, ktorých navrhovali olympijské kluby. Z rúk prezidenta SOŠV Antona Siekela a riaditeľky oddelenia olympizmu SOŠV Ivany Motolíkovej si prevzali vyznamenania tri osobnosti – Strieborný odznak SOŠV predseda OK Banská Bystrica Imrich Kováč a predseda OK Komárno Ján Štefánik, Bronzový odznak SOŠV Vladimír Černušák ml. z OK Bratislava. Za ďalších neprítomných laureátov prevzali vyznamenania zástupcovia ich regionálnych OK. Mená všetkých laureátov sme zverejnili už v piatkovom článku TU.
Ján Štefánik z OK Komárno aj Imrich Kováč z OK Banská Bystrica (na snímke vľavo) si z rúk prezidenta SOŠV Antona Siekela prevzali Strieborný odznak SOŠV a Vladimír Černušák ml. z OK Bratislava (na snímke vpravo) Bronzový odznak SOŠV. Foto Ľubomír Souček, SOŠV
Výročné ocenenie SOŠV Olympijský klub roka za minulý rok získal OK Lučenec, ktorý nedávno oslávil 30. výročie svojho založenia (je to historicky siedmy najstarší regionálny olympijský klub). Jeho predseda a zároveň člen výkonného výboru ZOK SR Jaroslav Žingor si prevzal diplom pre klub. Samotné ocenenie si však prevezme až 24. mája na 66. valnom zhromaždení SOŠV, kde budú odovzdané všetky výročné ocenenia SOŠV za rok 2023. Diplomy k okrúhlym jubileám svojich klubov si prevzali predsedníčka OK Turiec Elena Šmidtová (15. výročie OK) a predseda OK Gemer Juraj Králik (10. výročie OK).
Ocenenia pre tri olympijské kluby k ich nedávnym okrúhlym jubileám prevzali predseda OK Lučenec Jaroslav Žingor (na fotografii vľavo s Antonom Siekelom), predsedníčka OK Turiec Elena Šmidtová a predseda OK Gemer Juraj Králik (na snímke vpravo spoločne s Ivanou Motolíkovou a Antonom Siekelom). Foto Igor Kováč a Ľubomír Souček, SOŠV
Viaceré kluby sa už spamätali z krízového pandemického obdobia
Predseda ZOK SR Vladimír Miller informoval, že v piatich kluboch v poslednom období došlo k personálnym zmenám v ich vedení. Týka sa to OK Bratislava (po kratšej prestávke sa na jeho čelo znovu vrátila Mária Mračnová), OK Žilina (novým predsedom je Marián Michalík), OK Nitra (nový predseda Miroslav Mlynek), OK Žitného ostrova (nový predseda Tibor Duducz) a najnovšie aj OK Trnava, kde sa novým predsedom má stať Peter Toman.
Predseda ZOK SR vo svojej správe ocenil, že zriadením skupiny Olympijské kluby na Facebooku sa výrazne zlepšila vzájomná informovanosť o aktivitách jednotlivých klubov.
Vyzdvihol, že niektoré kluby veľmi aktívne participovali na realizácii dlhodobého projektu SOŠV Olympijský odznak všestrannosti a že niektoré po ťažkom pandemickom období znovu obnovili projekt Vykročte za zdravím, zameraný na športovanie predovšetkým seniorov.
Vladimír Miller pripomenul, že minulý rok bol zrušený systém bodového hodnotenia klubov. Aktuálne dostáva každý OK od SOŠV na administratívne náklady príspevok po 500 eur. Ďalšie peniaze plus materiálnu podporu od SOŠV dostávajú kluby na svoje konkrétne projekty a aktivity.
Počas valného zhromaždenia ZOK SR si zástupcovia všetkých klubov (na rokovaní absentovali len zástupcovia OK Prešov a OK Žitného ostrova) prevzali rozmanitý materiál na svoje akcie (šnúrky, buttony, pexesá, pracovné listy, medaily, nálepky, či hru Twister).
Členovia klubov majú v čase otváracích hodín možnosť bezplatných návštev Slovenského olympijského a športového múzea na prízemí Domu športu na Olympijskom námestí v Bratislave. Päť olympijských klubov vlani využilo možnosť absolvovania týždňového liečebného pobytu v Kúpeľoch Dudince. Zástupcovia ďalších piatich OK budú mať rovnakú možnosť v októbri tohto roku.
Zástupcovia dovedna siedmich olympijských klubov prejavili záujem o návštevu OH v Paríži, kde si však väčšinu nákladov budú hradiť sami.
Momentka z rokovania VZ ZOK SR. Foto Ľubomír Souček, SOŠV
Siekel: Sieť regionálnych olympijských klubov predstavuje unikát
O olympijských klubov, ktoré na Slovensku začali vznikať v roku 1991, sa dlhodobo hovorí ako o predĺžených rukách olympijského výboru. Prezident SOŠV Anton Siekel vo svojom príhovore vyzdvihol ich činnosť, postavenú na dobrovoľníkoch. Konštatoval, že sieť 25 klubov v regiónoch predstavuje unikát, ktorý oceňujú aj iné národné olympijské výbory. Pre niektoré z nich je to aj inšpirácia.
Anton Siekel hovoril o novej realite, ktorú v tomto roku prinieslo zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu SR. V pôsobností rezortu školstva, ktorý od vzniku Slovenskej republiky dlhodobo zastrešoval štátnu starostlivosť o oblasť športu, zostal po novom len školský šport.
Prezident SOŠV uviedol, že pri rokovaniach s predstaviteľmi nového ministerstva zdôrazňuje, že pre SOŠV šport predstavuje veľmi bohatú a rozmanitú činnosť, ďaleko prekračujúcu prenosy zo športových súťaží, ktoré sa pravidelne objavujú na televíznych obrazovkách. Podhubie športu (vrátane pôsobenia olympijských klubov) by malo byť viac viditeľné zo strany verejnosti a štátu, ako aj požívať väčšiu úctu a vážnosť.
Aktivity zamerané k OH v Paríži vyvrcholia na Olympijskom festivale
Riaditeľka oddelenia olympizmu SOŠV Ivana Motolíková následne obsiahlo prezentovala činnosť SOŠV v oblasti rozvoja olympijských aktivít. Práve do tejto činnosti sa zapájajú regionálne olympijské kluby.
V tomto roku sú pochopiteľne dominantné aktivity s väzbou na olympijské hry v Paríži. Štafeta SOŠV s názvom „Naše farby, naše srdcia“ na Slovensku symbolicky zastrešuje všetky aktivity k najväčšej udalosti roka.
Na rozdiel od minulosti štafeta, ktorej ambasádormi sú olympijskí víťazi Elena Kaliská a Matej Tóth, nebude mať klasický „štafetový“ priebeh s nesením pochodne. Jednotlivé podujatia v regiónoch majú rozšíriť posolstvo hier v Paríži do celej krajiny.
Všetky aktivity odštartujú 17. apríla, keď sa spustí odpočítavanie posledných 100 dní do otvorenia OH. Jednotlivé kluby, ale aj školy a ďalšie subjekty, môžu informovať o svojich podujatiach verejnosť prostredníctvom kolónky „Štafeta“ na hlavnej stránke webu olympic.sk (pod označením Leto plné športu).
„Záujem o naše olympijské pochodne je obrovský. Poskytli sme ich všetkým olympijským klubom, ale záujem o pochodne prejavili aj partneri SOŠV, mesto Bratislava, či mestská časť Nové Mesto,“ uviedla Ivana Motolíková.
Práve v uvedenej mestskej časti, kde je aj Dom športu a sídlo SOŠV, všetky aktivity vyvrcholia Olympijským festivalom. Otvoria ho 25. júla na Kuchajde. Priestor pri známom bratislavskom jazere sa na 18 dní stane centrom rôznorodých športových, ale aj kultúrnych, zábavných či vzdelávacích aktivít. Má sa tam preniesť kus olympijskej atmosféry z Paríža. Organizátori Olympijského festivalu predpokladajú, že na Kuchajdu v čase OH zavíta vyše 50-tisíc ľudí.
Momentka z rokovania VZ ZOK SR. Foto Ľubomír Souček, SOŠV
Výtvarná i literárna súťaž k OH v Paríži, aj videopozdravy a ekoolympiáda
Ivana Motolíková ďalej prezentovala súťaže, ktoré SOŠV vypísal pre školy. Pri ich realizácii bude cenná pomoc regionálnych olympijských klubov.
V rámci výtvarnej súťaže „Paríž 2024 – OH mojimi očami“, budú žiaci materských i základných škôl a študenti stredných škôl maľovať obrázky, z ktorých vybrané ozdobia priestory slovenskej výpravy v parížskej olympijskej dedine.
Účastníci literárnej súťaže „Paríž 2024 – olympijské pohľadnice“ budú na školách vyhotovovať vizuálnu podobu pohľadníc a písať odkazy pre našich olympionikov. Na rozdiel od škôl olympijské kluby dostanú dovedna 15-tisíc predtlačených pohľadníc s fotografiami našich aktuálnych olympionikov.
Novinkou sú „Videopozdravy olympionikom“, ktoré môže na SOŠV zasielať verejnosť. Naši olympionici si budú môcť tieto videopozdravy pozrieť v dedine, ale SOŠV ich bude premietať na Olympijskom festivale v Bratislave a v Slovenskom dome v Paríži.
V priebehu júna bude dva týždne prebiehať 3. ročník online vedomostnej súťaže „Ekoolympiáda“ pre základné i stredné školy.
Olympijský deň: v rámci jeho osláv aj celoslovenské finále OLOV
Už do roku 1987 sa športovými a pohybovými aktivitami celosvetovo oslavuje Olympijský deň (OD). Týmto dňom je 23. jún, čo je deň, keď bol v roku 1894 v Paríži založený Medzinárodný olympijský výbor a bolo aj prijaté rozhodnutie o obnovení antických Olympijských hier v novoveku.
Oslavy OD sa koncentrujú nielen do tohto jedného dňa, ale zahŕňajú obdobie týždňa, či až mesiaca. Napríklad OK Kysuce si pripomenie 130. výročiu ustanovenia MOV bohatým až päťdňovým programom.
Ivana Motolíková informovala, že akcie v rámci Olympijského dňa 2024 sa budú na Slovensku realizovať v priebehu celého júna. V rámci hlavného Olympijského dňa sa uskutoční celoslovenské finále Olympijského odznaku všestrannosti (OLOV). To je plánované na 20. a 21. júna v X-bionic sphere v Šamoríne a na bratislavskej Kuchajde.
Riaditeľka oddelenia olympizmu SOŠV konštatovala, že za štyri roky sa projekt OLOV veľmi rozrástol. Zahŕňa už nielen súťaženie šiestakov, ale všetkých žiakov 2. stupňa ZŠ, pričom za štyri roky sa počet účastníkov zmnohonásobil.
Kluby chcú, aby SOŠV oslovil samosprávy
Z ďalšieho obsahu sobotňajšieho rokovania VZ ZOK SR ešte hodno zmieniť niektoré diskusné príspevky. Prezident Slovenskej asociácie olympionikov (SAO) Martin Bendík prezentoval zástupcom olympijských klubov aktivity SAO, ktorej činnosť sa po jeho nástupe oživila a ponúkol im spoluprácu. Zároveň ich vyzval, aby asociácii poskytli kontaktné údaje olympionikov zo svojich regiónov. SAO totiž chce spracovať kompletnú databázu olympionikov zo Slovenska.
Riaditeľ mediálnej komunikácie SOŠV Ľubomír Souček informoval o výrazných zmenách, ktoré nastali v súvislosti s udeľovaním výročných ocenení SOŠV. Upriamil pozornosť zástupcov OK na projekt Virtuálnej siene olympionikov zo Slovenska, ktorá je dostupná na www.olympic.sk. V rámci tohto projektu boli spracované videoprofily všetkých olympijských medailistov zo Slovenska počnúc uhorskou érou. Tento materiál môžu kluby využiť pri šírení povedomia o veľkých športových osobnostiach zo svojich regiónov.
Predseda OK Nové Zámky Peter Rácek, ktorý pôsobí aj v sociálnej oblasti, informoval, že viacero detských domovov má záujem organizovať Olympijský deň. Vyzval preto kluby, aby takýmto zariadeniam v mieste ich pôsobnosti pomohli.
Predsedníčka OK Michalovce Radmila Hajduková v záujme dobrej spolupráce olympijských klubov s predstaviteľmi samospráv (v mestách, kde sídlia, ale aj v príslušnej župe) požiadala, aby vedenie SOŠV adresovalo príslušným samosprávam list s oficiálnou informáciou o pôsobení príslušného OK aj s prosbou o spoluprácu a podporu klubových aktivít. Tento návrh sa stretol s pozitívnou odozvou.
Bývalá skvelá výškarka, potom špičková funkcionárka v olympijskom hnutí a v atletike Mária Mračnová oslavuje 75. narodeniny
Ľubomír Souček
V piatok 24. septembra oslavuje veľká osobnosť slovenského olympijského hnutia Mária Mračnová 75. narodeniny. Bývalá skvelá výškarka, potom špičková funkcionárka v olympijskom hnutí (významne stála pri zrode Slovenského olympijského výboru) aj v atletike, je v súčasnosti predsedníčka Olympijského klubu Bratislava.
Rodáčka z Košíc (narodená 24. septembra 1946) Mária Mračnová sa už pod dievčenským menom Faithová (z toho pochádza jej všeobecne známa prezývka Faja) zapísala medzi veľké osobnosti nášho skoku do výšky, keď na OH 1968 v Mexico City skončila šiesta a na ME 1969 v Aténach získala bronz. Na OH 1976 v Montreale po materskej prestávke už ako Mračnová obsadila štvrté miesto a vyslúžila si titul zaslúžilej majsterky športu.
Vo výškarskom sektore utvorila Mária Mračnová spolu sedem československých rekordov, pričom ten posledný mal hodnotu 192 cm. Podrobnejšie sa o jej veľmi úspešnej výškarskej kariére môžete dočítať v publikácii FAJA od autora Mariána Šima, ktorú k jej 70. narodeninám a k sprístupneniu k rovnomennej výstavy v Košiciach pred piatimi rokmi vydalo Slovenské olympijské a športové múzeum. Viď: faja-kniha-web-10381.pdf
Po skončení športovej kariéry sa Mária Mračnová venovala pedagogickej práci. Ako vyštudovaná učiteľka telesnej výchovy a biológie pôsobila na katedre telesnej výchovy Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Zároveň sa aktívne zapájala do olympijského hnutia. V rokoch 1987 až 1992 bola členkou výkonného výboru Československého olympijského výboru (ČSOV).
V apríli 1990 zvolili Máriu Mračnovú za predsedníčku Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS), ktorá bola predchodkyňou Slovenského olympijského výboru (SOV). Vtedy sa začalo jej naozaj intenzívne pôsobenie v olympijskom hnutí. Na ustanovujúcom zasadnutí SOV 19. decembra 1992 bola Mária Mračnová zvolenú za podpredsedníčku SOV. Pôvodne sa uchádzala o predsednícku funkciu, ale vzdala sa jej v prospech Vladimíra Černušáka.
O tomto „priekopníckom“ období Mária Mračnová podrobne napísala v publikácii „Naše olympijské začiatky“ s podtitulom „Od Olympijskej spoločnosti Slovenska k Slovenskému olympijskému výboru“, ktorá je verejnosti k dispozícii na internetovej stránke SOŠV. Viď: nase-olympijske-zaciatky-na-web-14502.pdf
Ako podpredsedníčka SOV pre olympijské aktivity, neskôr ako viceprezidentka pre rozvoj olympizmu, pracovala Mária Mračnová od decembra 1992 nepretržite až do novembra 2008. Ešte aj ďalšie štyri roky potom bola členkou výkonného výboru SOV.
Práve oblasť olympijských aktivít s mimoriadne aktívnymi regionálnymi olympijskými klubmi, Slovenskou olympijskou akadémiou aj s Klubom fair play SOV, ktorú zastrešovala celých 16 rokov, bola aj medzinárodne vysoko hodnotená. A predovšetkým v prvých rokoch pôsobenia SOV, keď boli slovenské úspechy na OH či ZOH skromné, predstavovali olympijské aktivity takpovediac výkladnú skriňu nášho hnutia v znamení piatich kruhov a tvorili jeho pozitívny imidž.
Na tzv. Hrách storočnice, teda na olympijských hrách 1996 v Atlante, Mária Mračnová viedla slovenskú výpravu. Okrem toho viedla výpravy aj na viacerých edíciách Európskych olympijských dní mládeže (EYOD), ktoré sa neskôr transformovali na Európsky olympijský festival mládeže (EYOF). Bola predsedníčkou organizačného výboru IV. zimného EYOF, ktorý sa v roku 1999 konal v Poprade-Tatrách. Pôsobila aj v komisii Európskych olympijských výborov (EOV) pre EYOD, resp. EYOF.
V pléne SOV Mária Mračnová spočiatku zastupovala olympijské kluby a ako volená podpredsedníčka bola zároveň zamestnankyňa SOV. Keď zo strany niekdajšieho generálneho tajomníka SOV Martina Benka narastal tlak, aby členmi SOV mohli byť len právne subjekty (čo združenie olympijských klubov nebolo), sa Mária Mračnová rozhodla kandidovať za predsedníčku Slovenského atletického zväzu (SAZ). Vo voľbách v roku 1998 nečakane zdolala dlhoročného šéfa slovenskej atletiky Antona Ihringa a stala sa predsedníčkou SAZ. V tejto funkcii pôsobila až do roku 2012 a za celý ten čas v pléne SOV zastupovala SAZ.
V roku 2012 Mária Mračnová ukončila svoje pôsobenie v SAZ aj vo výkonnom výbore SOV. Následne ju zvolili za čestnú predsedníčku SAZ, bola prijatá za čestnú členku SOV a dostala Zlatý odznak SOV. Naďalej však pokračovala vo vedení komisie SOV pre ženy a šport, ktorá od roku 2013 začala realizovať projekt Vykročte za zdravím – ten si získal veľkú popularitu. Projekt beží už osem rokov a v jeho rámci si sama chodí dvakrát do týždňa zacvičiť spolu s ďalšími cvičenkami v seniorskom veku.>
Zároveň sa podujala oživiť činnosť dlhodobo pasívneho Olympijského klubu Bratislava, ktorý od konca roku 2012 stále vedie ako predsedníčka.
Anton Siekel, ktorý bol v novembri 2016 zvolený za prezidenta SOV, si Máriu Mračnovú vybral za svoju poradkyňu. V zbore jeho poradcov je spoločne s bývalým dlhoročným prezidentom SOV Františkom Chmelárom (ten oslávil 75. narodeniny vo februári tohto roka) a s bývalým viceprezidentom SOŠV, o rok mladším Vladimírom Millerom.
Mária Mračnová je držiteľkou viacerých významných ocenení a vyznamenaní. V roku 1996 jej Medzinárodný olympijský výbor (MOV) udelil svoje výročné ocenenie za predchádzajúci rok s názvom Jednota olympijského hnutia. V roku 2003 získala najvyššie ocenenie Medzinárodného výboru fair play (CIFP) pri UNESCO – Cenu Jeana Borotru za celoživotné vystupovanie v duchu fair play. V roku 2007 jej za celkové pôsobenie v športe a v olympijskom hnutí Jacques Rogge udelil Trofej prezidenta MOV.
Svoj život spojila Mária Mračnová so známym lekárom Jozefom Mračnom, ktorý bol šéflekárom Interu Bratislava a pomáhal množstvu špičkových športovcov. Majú spolu dve deti, pričom syn sa venuje lekárskej profesii a dcéra Zuzana Mračnová sa uplatnila v basketbale. Bola členkou víťazného družstva Slovenska na EYOF 1997 v Lisabone a na premiérových Európskych hrách v Baku reprezentovala Slovensko v basketbale 3 proti 3.
Slovenský olympijský a športový výbor jubilantke Márii Mračnovej srdečne blahoželá!
Všetko čo potrebujete vedieť o olympijských hrách Tokio 2020
Všetko čo potrebujete vedieť o olym
Všetko čo potrebujete vedieť o olymp
OK Bratislava oslávil Olympijský deň 2021
Mária Mračnová
Dňa 18. júna usporiadali členovia OK Bratislava v spolupráci s riaditeľom Dušanom Nogom a jeho učiteľským zborom pre žiakov I. a II. stupňa Olympijský deň v areáli ZŠ na Kalinčiakovej ulici. Vydarený deň pre skoro 250 žiakov sledovali a pomáhali organizovať aj členky OK Bratislava a zástupkyne Slovenského atletického zväzu na čele s Imrom Ozorákom. Pre 4 družstvá bola motivujúca aj vedomostná súťaž o olympizme. Súťažilo sa v šprintoch, skoku do diaľky z miesta, na prekážkovej dráhe, hodoch a najviac zaujala najmladšie deti štafetová súťaž na tartanovej dráhe.
Na záver olympioničky Marianna Némethová-Krajčírová a Mária Mračnová odovzdali deťom drobné suveníry pripomínajúce blížiace sa OH v Tokiu.
O týždeň neskôr, 24. júna OK Bratislava usporiadal Olympijský deň aj pre materské školy rovnako v areáli ZŠ Kalinčiakova.
Deti od skorého rána súťažili v behu s kočíkom, pretekali na kolobežkách a na krásnej trávičke vyskúšali rôzne pomôcky detskej atletiky. Pomocnú ruku riaditeľovi školy ako vždy podali kolegyne učiteľky a prispeli aj stabilní členovia Slovenského atletického zväzu.
Záverečný nástup detičiek pod olympijskou vlajkou umocnil krásny zážitok z vydareného dňa. Najviac sa potešili medailičkám, ktoré im odovzdávali olympioničky Marianna Némethová-Krajčírová, Pavlína Kohútová a Mária Mračnová. Čestný člen SOŠV Vladimír Miller spolu s Vladimírom Černušákom tiež prispeli k úspechu olympijského dňa.
Exkluzívnym zážitkom detí bol záverečný „sprchovací kúpeľ“ pod postrekovačmi na ihrisku, ktorý im v horúcom počasí určite prospel.
Tagy
Súvisiace
ový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...
Vo veku 74 rokov zomrel veslársky olympionik a bývalý šéf slovenského veslovania Milan Hurtala
Ľubomír
Souček
Vo veku 74 rokov v Bratislave 20. marca zomrel olympionik vo veslovaní z OH 1968 v Mexico City, neskôr tréner a predseda Slovenského veslárskeho zväzu Milan Hurtala (narodil sa 16. júna 1946 v Bratislave). Držiteľ Bronzových kruhov Slovenského olympijského výboru (SOV), ktoré si prevzal v roku 2007, sa stal ďalšou z mnohých obetí ochorenia COVID-19 na Slovensku - podobne ako len o niekoľko dní skôr bývalý dlhoročný generálny sekretár Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode Ján Dojčan.
Milan Hurtala začal svoju športovú kariéru počas štúdia na strojníckej priemyslovke v Slovenskom veslárskom klube (SVK) Bratislava. „Jazdili s ním viacerí spolužiaci. Ako dorastenci vyhrali v Prahe v osme slávne Primátorky. Milan medzi svojimi rovesníkmi vynikal. Pred OH 1968 v Mexico City sa pokúšal prebiť na hry vo štvorke so skúseným Jozefom Bačom, ale tej sa v domácej kvalifikácii uspieť nepodarilo. Milana však vybrali do olympijskej osmy. Bol urastený a ťažký (podľa slovenskej knižnej publikácie z OH 1968 mal vtedy 186 cm a 91 kg – pozn. autora), a také typy vtedy hľadali. Mal len 22 rokov, ale už rok predtým bol členom osmy ČSSR na majstrovstvách Európy vo Vichy, kde skončila ôsma,“ zaspomínal si na svojho bývalého trénera a neskôr spolujazdca v štvorke s kormidelníkom aj bez kormidelníka Alexander Dénes.
Čestný prezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) František Chmelár sa narodil o štyri mesiace skôr ako Milan Hurtala, takže si ho v tom čase pozorne všímal: „Netušil som, že máme v tom čase na Slovensku takého veslára, ktorý by mohol ísť na olympijské hry. Keď sa tam dostal, veľmi som ho obdivoval,“ zaspomínal si, keď sme mu zvestovali smutnú správu o úmrtí jeho rovesníka.
V pätnásťčlennej nominácii veslárov ČSSR na OH 1968 bol Milan Hurtala jediný Slovák, a tretí najmladší z celej tejto partie. Cesta Slovákov do reprezentácie spoločného štátu bola vždy veľmi tŕnistá, o to viac vyniká tento fakt. Na posty v osemveslici bolo okrem kormidelníka Jiřího Ptáka deväť adeptov – Vladimír Jánoš, Zdeněk Kuba, Oldřich Svojanovský, Karel Kolesa, Pavel Svojanovský, Jan Wallisch, Otakar Mareček, Petr Čermák a Milan Hurtala. V záujme centralizovanej prípravy kandidátov olympijského štátu musel jediný Slovák prerušiť vysokoškolské štúdium elektrotechniky na SVŠT v Bratislave. Rok bol v tom čase členom Dukly Praha, po hrách sa znovu vrátil do SVK Bratislava.
Československá osma obsadila v prvej rozjazde olympijskej súťaže tretie miesto a postúpila do opráv. V opravnej jazde zvíťazila a vo finále napokon obsadila piate miesto za osádkami NSR, Austrálie, ZSSR a Nového Zélandu. Hurtala sedel v lodi v rozjazde aj v opravnej jazde, ale vo finále už nie – nahradil ho Miluška. Prečo? Vysvetlenie je zaujímavé.
Veslárske súťaže OH 1968 sa jazdili na jazere Xochimilco v nadmorskej výške 2240 m – čo je výška na úrovni viacerých hôr vo Vysokých Tatrách... V riedkom vzduchu sa každému veľmi ťažko dýchalo, takže športovci po mnohých súťažiach aj tréningoch dýchali kyslík. V našej výprave mali lekári s používaním kyslíka malé skúsenosti a nevedeli, ako ho správne dávkovať. Milan Hurtala na to doplatil. „Dostal príliš veľkú dávku kyslíka a ochorel. Bolo podozrenie, že má poškodené obličky. Určitý čas preležal v Mexiku v nemocnici,“ prezrádza Alexander Dénes.
Po návrate z Mexika dosť dlho trvalo, kým sa Milan Hurtala zotavil. Na významných medzinárodných regatách v Europe potom veľmi úspešne súťažil v dvojkách bez kormidelníka s Vladimírom Kotriarevským, neskôr s Pavlom Obložinským a Mikulášom Schatzelom. Jazdil však už pomerne krátko. Zameral sa totiž predovšetkým na výkon profesie elektrotechnického inžiniera, v ktorej naozaj vynikal. „Bol veľmi šikovný elektroinžinier, uznávaný aj v zahraničí. Robil elektronické rozvody napríklad v Egypte a v Albánsku. V bratislavskom Elektrovode najprv pôsobil ako projektant, neskôr dokonca ako technický námestník,“ hovorí Alexander Dénes.
Veslovaniu sa Milan Hurtala po skončení vysokej školy venoval už ako tréner. Pôsobil v Slávii SVŠT Bratislava. „Z mužov trénoval mňa a Končeka, ale venoval sa hlavne mládeži. Snažil sa hľadať talenty aj v SVK, ale zrejme tam nenašiel vhodný typ. Ale potom už bol aj dosť pracovne vyťažený. K veslovaniu sa poriadne vrátil znovu ako funkcionár. V roku 1992 bol prvý raz zvolený za predsedu Slovenského veslárskeho zväzu. Túto funkciu vykonával dve funkčné obdobia. Skončil v nej po OH 2000 v Sydney. Ja som počas tohto obdobia dlhšie pôsobil ako generálny sekretár zväzu, teda jeho pravá ruka. On ma prehovoril, aby som prišiel na zväz,“ hovorí Alexander Dénes.
Dénes, ktorý neskôr tiež stál na čele Slovenského veslárskeho zväzu, konštatuje, že Milan Hurtala bol najlepší šéf zväzu, akého za dlhé roky svojho pôsobenia vo veslovaní zažil: „Presne vedel, čo chce, mal veľmi dôkladne premyslené veci. Mal systémové myslenie, výborne plánoval a organizačne bol perfektný. Dosť tvrdo vedel presadzovať veci a snažil sa vybudovať tím mladých ľudí. Na čele zväzu bol 1992 – 2000. Veľmi sa tešil, keď dvojskif Žiška - Hambálek postúpil na OH v Atlante 1996.“
Ako šéfa zväzu Hurtalu v jeho záverečnom funkcionárskom období zažil aj František Chmelár, ktorý sa v roku 1999 stal predsedom SOV. „Pracovne sme sa stretali len krátko, ale musím povedať, že pôsobil na mňa ako veľmi racionálny, pragmatický a slušný človek,“ povedal nám čestný prezident SOŠV.
Vo funkcii šéfa Slovenského veslárskeho zväzu Milan Hurtala skončil ako 54-ročný. „Potom sa už priamo vo veslovaní neangažoval, ale sledoval ho ako fanúšik. Chodieval však stále do veslárskeho klubu SVK. Už nie na vodu, ale zacvičiť si. V tom čase sa plne venoval profesii, v ktorej naozaj vynikal,“ dodáva Alexander Dénes.
Olympijská spomienka z Mexico City 1968 v ňom zanechala dojmy na celý život. Podieľal sa na vzniku Slovenského olympijského výboru i Olympijského klubu Bratislava. A chodieval aj na príležitostné stretnutia olympionikov. „Naposledy sme sa stretli na jeseň 2018 v Prahe, keď Český olympijský výbor zorganizoval slávnosť na pripomenutie 50. výročia OH aj ZOH 1968. Vtedy už chodil s paličkou,“ zaspomínala si čestná členka SOŠV Mária Mračnová, ktorá ako atlétka tiež štartovala na OH 1968 a neskôr viedla Olympijskú spoločnosť Slovenska – predchodcu Slovenského olympijského výboru.
Slovenský olympijský a športový výbor vyjadruje hlbokú sústrasť rodine a blízkym Milana Hurtalu. Česť jeho pamiatke!
Vo veku 87 rokov zomrel kapitán strieborného tímu futbalistov ČSSR z Tokia 1964 Anton Urban
Ľubomír
Souček
Podľa informácie na webovej stránke Slovenského futbalového zväzu v piatok 5. marca vo veku 87 rokov zomrel kapitán strieborného družstva futbalistov ČSSR z olympijských hier v Tokiu 1964 Anton Urban. Rodák z Kysaku (nar. 16. januára 1934), ktorý spojil svoj futbalový život takmer výlučne so Slovanom Bratislava, odohral v čs. lige 279 ligových zápasov (väčšinu v obrane po boku Slovenského futbalistu storočia Jána Popluhára), v rakúskej lige za Wacker Innsbruck 18 zápasov, za československý A-tím 4 zápasy a za čs. olympijský tím 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól (Zjednotenej arabskej republike).
Významná postava nášho futbalu bola aj veľkou morálnou autoritou. Anton Urban bol držiteľ najvyššieho slovenského ocenenia fair play za celoživotné pôsobenie v súlade s princípmi humanizmu a v duchu fair play - Ceny Jána Popluhára, ktoré mu udelil Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV). Od Slovenského futbalového zväzu dostal Cenu fair play Ivana Chodáka aj Zlatý odznak SFZ a stal sa členom Sieny slávy slovenského futbalu. Aj v pokročilom veku bol členom kolégia Klubu fair play Slovenského olympijského výboru. Stále sa zaujímal o futbalové dianie a každého, s kým sa rozprával, ohuroval detailnými spomienkami na svoje hráčske časy.
Anton Urban sa narodil v Kysaku, ale od ôsmich rokov žil v Bratislave. „Cez druhú svetovú vojnu som stratil otca a presťahovali sme sa v roku 1942 do hlavného mesta. Žili sme tam len z maminho dôchodku, ale ja som sa medzi rovesníkmi cítil ako najchudobnejší nie z tohto dôvodu, ale preto, lebo som nemal otca. Práve preto ma tak upútal a napokon k sebe pevne pripútal sport. Jožo Múdry (manžel slávnej krasokorčuliarskej trénerky – pozn. autora) ma zavolal v roku 1947 do mládežníckeho tímu futbalistov ŠK Bratislava. Tam vtedy boli ozajstní futbaloví velikáni, ktorí zakrátko doviedli tím na prvé miesto v Československu – Reimann, Vičan, Pažický a mnohí ďalší. Očarili ma genialitou svojej hry a dodnes na nich s obdivom spomínam. Nielen na to, ako ovládali futbalové umenie, ale aj ako krásne prijali mňa – mladučkého novica. Oni ma formovali a podobne som sa neskôr snažil aj ja ovplyvniť mladších, ktorí v Slovane začínali pri mne – Jokla, bratov Čapkovičovcov, Zlochovcov a ostatných,“ spomínal Anton Urban, keď si v roku 2013 v Bojniciach prevzal Cenu Jána Popluhára.
So svojím o rok mladším rovesníkom Popluhárom dlhé roky tvorili piliere obrany bratislavského Slovana. Obaja boli známi futbalovými schopnosťami, ale aj rytierskosťou na trávniku. Anton Urban síce vo futbale nedosiahol zďaleka toľko ako jeho veľký priateľ, ktorý sa mohol popýšiť 62 medzištátnymi zápasmi v drese ČSSR, striebornou medailou z majstrovstiev sveta 1962 v Čile i bronzovou z majstrovstiev Európy 1960, aj nomináciou do výberu sveta. Ale takisto ako Popluhár bol aj Urban dlhé roky bol neodmysliteľná súčasť obrany Slovana, veď za 15 rokov v seniorskom tíme tohto klubu odohral 279 ligových zápasov. Obaja skončili v belasých farbách v roku 1968 a odišli hrať do zahraničia. Paradoxné je, že len o rok neskôr dosiahol Slovan najväčší klubový úspech v histórii československého futbalu – triumf v európskej klubovej súťaži číslo dva, Pohári víťazov pohárov.
Za pätnásť rokov v československej lige sa Anton Urban ligového titulu nikdy nedočkal. V A-tíme Československa odohral len 4 zápasy, do medailových tímov na ME 1960 ani na MS 1962 sa v silnej konkurencii neprebil. Vrchol jeho kariéry preto jednoznačne znamenali olympijské hry 1964 v Tokiu. Ako kapitán a v 30 rokoch najstarší hráč tímu nastúpil na všetkých šesť zápasov a strelil jeden gól. A na stupni víťazov si ako prvý z tímu prevzal striebornú medailu.
„Olympiáda je posvätná udalosť pre aktívnych účastníkov, aj pre divákov. Je to len raz za štyri roky, čosi mimoriadne a nádherné. Schádzajú sa tam najlepší športovci z celej zemegule. Už samotná účasť na OH je veľká vec. Keď som videl to množstvo športovcov z celého sveta – a mnohých veľmi slávnych – cítil som sa veľmi skromnučký. A keď som si na začiatku hier prezrel prekrásny Olympijský štadión, len som sníval, aké by to bolo zahrať si na ňom finále. A stalo sa! Dokonca som to zažil v úlohe kapitána.... Som veľmi hrdý, že som sa stal účastníkom OH, a k tomu ešte úspešným. Olympijské hry v Tokiu – to je pre mňa posvätná spomienka,“ zaspomínal si predvlani pri bratislavskom stretnutí členov strieborného olympijského tímu ČSSR.
Družstvo Československa podľahlo v olympijskom finále Maďarsku na čele s vynikajúcim kanonierom Ferencom Benem 1:2. Mohlo to dopadnúť aj inak? Urbanov pohľad: „Maďari, s ktorými sme hrali vo finále, mali vynikajúce družstvo. Na rozdiel od toho nášho ich olympijský výber bol v podstate totožný s reprezentačným ,áčkom´. Nemyslel som si, že by sme ich mohli zdolať, ale napokon to nebolo až také nemožné. Bol to otvorený zápas. Dali sme si vlastný gól a ja som v závere nepremenil veľkú šancu. Nemrzí ma to, len si to veľmi dobre pamätám... Ale aj keď sme prehrali, myslím si, že nikto z nás si nemyslel, že by sme mali finálovú prehru ľutovať. Bol to beztak veľký zážitok.“
V tokijskej knižnej pamätnici z OH 1964, ktorá vyšla v ČSSR, sa píše: „Je šťastie mať takého trénera ako Rudolf Vytlačil. Pristupoval k hráčom s ľudskou citlivosťou, vedel ich stmeliť v jednoliaty kolektív, prebudiť všetky ich sily. Nestrpí v mužstve primadony, je rovnako starostlivý a prísny ku každému.“ Autor ďalej napísal: „Vytlačil sa chopil ťažkej úlohy a utvoril príkladný kolektív z hráčov z 11 klubov. Šťastnú ruku mal aj pri výbere kapitána mužstva. Každý súhlasil, aby ním bol najskúsenejší hráč, 30-ročný obranca bratislavského Slovana Anton Urban. Urban bol druhým motorom nášho mužstva, strojcom dobrej nálady a rozdúchavačom bojového ducha, bez ktorého by sme v kľúčovom zápase s NDR zložili zbrane.“
Na predvlaňajšom bratislavskom stretnutí členov strieborného tímu z Tokia 1964 Anton Urban trénera veľmi vyzdvihol: „Vytlačil nebol ani Čech, ani Slovák, on bol viedenský Čech. Bol to teda typologicky iný človek a nás Slovákov aj Čechov vnímal inak, než väčšina ostatných. Ale spoločne nás považoval za absolútne rovnocenných partnerov. Podľa tohto si zložil mužstvo podľa svojho gusta. My všetci sme si boli vedomí toho, že je to ozajstná osobnosť, športová a trénerská ikona. Nesmierne sme ho uctievali a rešpektovali. Pre nás bolo obrovským motívom, že práve takýto človek nám vyslovil plnú dôveru. Bol jeden z nás.”
Podobne s veľkým uznaním sa vyjadroval aj o niektorých ďalších trénerov, ktorí ho viedli. Predovšetkým o Leopoldovi „Jimovi“ Šťastnom. Snažil sa veľa si brať z múdrosti svojich trénerov a niečo z nej zaštepiť aj futbalistov, ktorých potom trénoval sám. „Ale musím byť úprimný - dokázal som povedať stotinku tej múdrosti, čo oni, ba možno ani to nie,” vyznal sa svojho času. Napriek tomu o futbale dokázal veľa a pútavo rozprávať.
Z deviatich slovenských členov strieborného tokijského sa Anton Urban odobral na večnosť ako štvrtý v poradí. Už v roku 2003 zomrel Štefan Matlák, o rok neskôr František Schmucker a v roku 2018 Vladimír Weiss I.
Slovenský olympijský a športový výbor vyjadruje hlbokú sústrasť rodine a blízkym Antona Urbana. Česť jeho pamiatke!
OLYMPIJSKÝ DEŇ 23.6.2020 – OLYMPIJSKÝ KLUB Bratislava
Tohtoročné podmienky pre usporiadanie športových podujatí na školách sa zmenili kvôli Covidu-19, Olympijský klub využil možnosť usporiadať tento rok aspoň na jednej škole naše tradičné súťaže 23.6. pre materskú školu a 24.6. pre žiakov I.stupňa ZŠ. Olympijský deň oslávili deti MŠ na Kalinčiakovej pestrým športovým podujatím, ktoré im pripravil riaditeľ školy Dušan Noga so svojimi "triednymi" učiteľkami. Detičky súťažili s behu s kočíkmi, na kolobežkách, odovzdávali si štafetové kolíky. Na atletickej sade skákali do diaľky, hádzali na terč, preskakovali prekážky. Na záver boli odmenené krásnymi medailami, ktoré im odovzdávali olympioničky Pavlína Kohútová a Mária Mračnová, viceprezident SOŠV Zdenko Kríž spolu s Vladom Černušákom každému z detí pripli aktuálny odznak k OH Tokiu. Deti boli nadšené a potleskom vyjadrili radosť z vydareného slnečného športového dňa.
Olympijský deň žiakov 1.stupňa na Kalinčiakovej ulici prišiel pozdraviť aj prezident SOŠV pán Anton Siekel, ktorý malým žiačikom zaželal krásne športové súboje a hlavne vyjadril presvedčenie, že sa ešte dlho na športoviskách budú stretávať. Olympionik Marcel Lopuchovský sa ujal štartovacej pištole a najprv žiakom vysvetľoval správny štart z blokov a potom všetky behy aj odštartoval, čo bola pre všetky deti veľká novinka. Atletická sada je obrovskou pomôckou pre zasvätenie detí do jednotlivých prvkov atletiky a po celom ihrisku mali možnosť vyskúšať si rôzne prebehy, preskoky, hody. Na záver deti dostali z rúk olympionikov Márie Mračnovej, Marcela Lopuchovského, riaditeľa školy Dušana Nogu a člena OK BA Vladimíra Černušáka medaily a odznaky k Tokiu.
Vážená pani starostka, vážený pán starosta,
dovoľujeme si Vás osloviť v súvislosti s tým, že rok 2016 je olympijským rokom a požiadať Vás - predstaviteľov obcí, územných celkov o zastavenie postupnej likvidácie športových areálov v našom meste bez adekvátnej náhrady. Obraciame sa na Vás, pretože veríme, že je to vo Vašej kompetencii.
Bratislava a jej okolité obce za posledných desať – pätnásť rokov prišli o desiatky športovísk. V súčasnosti chátrajú alebo boli odstránené a neboli ničím adekvátne nahradené. Zatiaľ máme zdokumentované podklady 43 futbalových ihrísk a štadiónov, 8 hádzanárskych ihrísk, 2 ihriská na pozemný hokej, 1 športovú halu, 1 telocvičňu, 2 plavárne, 1 cyklistický štadión, tartanovú dráhu na Interi, areál v Mierovej kolónii a množstvo štadiónov pri školách, o ktoré prišli športové kluby v Bratislave. Nečudujeme sa preto, že niektoré z tradičných športov v našom meste vymierajú a živoria.Nehovoriac o tom, že náklady na prenájom jestvujúcich športovísk za posledných pár rokov vzrástli vo väčšine cez 100 percent, čím sa šport pre veľkú časť detí v meste stáva nedostupným. Z hore uvedených dôvodov Vás žiadame o urýchlené prijatie opatrení na obnovu školských športových areálov a vytvorenie športových zón v každej mestskej časti a priľahlých obciach, kde by sa vybudovali športoviská, ktoré by nahradili tie dnes už nejestvujúce. Je vo Vašej kompetencii donútiť súkromné firmy, vlastniace zanedbané ihriská, obnoviť ich, prípadne ich odkúpiť a vybudovať na nich jednoduché obecné štadióny. Tie ponúknuť do prenájmu jestvujúcim športovým klubom pôsobiacich v mestských častiach a obciach za cenu ich údržby a prevádzkovania, čo je v mnohých slovenských mestách a vo svete bežné.
Vyzývame Vás, vedúcich zastupiteľstiev, aby ste prijali vo Vašej pôsobnosti záväzné nariadenie, v ktorom budú všetci vlastníci a stavebníci v prípade rušenia športového objektu zaviazaní , rok predtým postaviť adekvátnu náhradu na inom mieste.
Mária Mračnová
predsedníčka OK Bratislava
Poznámka:
Už v prvej jednotnej sústave výchovy a vzdelávania v dejinách našej kultúry „Rátio educationis 1777 a 1806“ v § 226 O určení ihriska pre študujúcu mládež sa uvádza: „...Práve preto by malo byť zo strany miest a mestečiek určené na pozemku každej školy miesto, ktoré by bolo primerané počtu tried a žiakov a prispôsobené na hry. ... Ak by sa to však nedalo takto vyriešiť, nech sa určí vhodné rozľahlé miesto čo najbližšie k mestu. ... Pre mestá a mestečká nebude ťažké určiť miesto, keďže obyčajne cena pozemkov je tým nižšia, čím je pozemok vzdialenejší od mesta. ...“
Celoročnú podporu Olympijského klubu Bratislava sme získali ako projekt Vyššieho územného celku, čo je pre nás významná pomoc, ktorú sme smerovali na organizovanie našich aktivít. Veľké poďakovanie za to patrí VÚC.
Najstarší regionálny olympijský klub na Slovensku – bratislavský – oslávil 25 rokov svojho založenia
Spoločná fotografia členov OK Bratislava, ktorí sa zúčastnili na oslavách 25. výročia založenia klubu. FOTO JÁN SÚKUPBRATISLAVA 18. marca (sou) – Olympijský klub (OK) Bratislava, ktorý vznikol 8. marca 1991 ako celkom prvý regionálny olympijský klub na Slovensku (v súčasnosti máme takýchto klubov už 21), oslávil v piatok 18. marca štvrťstoročie od svojho založenia. Na malej oslave tohto jubilea v bratislavskom hoteli Gate One sa zúčastnilo viacero členov OK Bratislava – vrátane z deviatich olympionikov. Prítomní však boli aj ďalší významní ľudia z oblasti športu, pretože táto slávnosť plynule nadviazala na predchádzajúce vyhlasovanie cien Klubu fair play Slovenského olympijského výboru (SOV) za rok 2015.
Diplom pre OK Bratislava k jubileu prevzala jeho predsedníčka Mária Mračnová, ktorá dostala aj pamätnú plaketu. Vľavo predseda ZOK SR Ivan Čierny, vpravo prezident SOV František Chmelár. FOTO JÁN SÚKUPPredsedníčka OK Bratislava Mária Mračnová pozdravila na oslave zástupcov regionálnych olympijských klubov z Prievidze, Vysokých Tatier, Trnavy aj Šiah, ktorí prišli „kolegom“ z hlavného mesta zablahoželať k jubileu. Pripomenula niektoré míľniky z činnosti klubu a spomienky prítomných oživila premietnutím množstva fotografií z akcií OK Bratislava.
Plaketu si prevzal aj podpredseda OK Bratislava Dušan Noga. FOTO JÁN SÚKUPMária Mračnová aj Dušan Noga si následne z rúk prezidenta SOV Františka Chmelára a predsedu Združenia olympijských klubov (ZOK) SR Ivana Čierneho prevzali pamätné plakety; predsedníčka aj diplom SOV pre OK Bratislava k jeho 25. výročiu.
Predseda ZOK SR Ivan Čierny pri gratulácii povedal, že s OK Bratislava to dlhšie vyzeralo zle. Hrozilo, že vypadne z rodiny olympijských klubov. „Postavil sa však na nohy a za posledné 3 – 4 roky patrí medzi päť najlepších regionálnych klubov na Slovensku,“ konštatoval. S gratuláciou sa po ňom pridali aj zástupcovia jednotlivých olympijských klubov, ktorí prišli na oslavy.
Autor: Ľubomír Souček
Celoročnú podporu Olympijského klubu Bratislava sme získali ako projekt Vyššieho územného celku, čo je pre nás významná pomoc, ktorú sme smerovali na organizovanie našich aktivít. Veľké poďakovanie za to patrí VÚC.
Na Magio pláži v Bratislave záver slovenskej olympijskej Štafety Rio 2016, aj oslavy celosvetového Olympijského dňa
Momentka z oceňovania detí, úspešných v Behu Olympijského dňa. Medaily, diplomy a vecné ceny deťom odovzdávali slávni športovci Martina Moravcová a Michal Martikán spoločne s prezidentom SOV Františkom Chmelárom. FOTO JÁN SÚKUP
BRATISLAVA 23. júna (SOV) – Na Magio pláži na Tyršovom nábreží v Bratislave vo štvrtok krátko pred poludním vyvrcholila slovenská olympijská Štafeta Rio 2016. Na slávnostnom akte sa zúčastnili aj dvaja veľyslanci – brazílska na Slovensku Susan Kleebanková a slovenský v Brazílii Milan Cigáň.
Vyvrcholeniu Štafety Rio 2016 za účasti viac než dvoch stoviek detí z petržalských základných škôl predchádzali oslavy celosvetového Olympijského dňa. Ten sa už od roku 1948 oslavuje na počesť 23. júna 1894, keď bol na pôde parížskej univerzity Sorbonna založený Medzinárodný olympijský výbor a zároveň bolo prijaté rozhodnutie o obnovení antických olympijských hier.
Ústrednými postavami hlavní ambasádori Štafety Rio
Michal Martikán a Martina Moravcová
2016 Michal Martikán a Martina Moravcová
Oheň pre slovenskú Štafetu Rio 2016, nad ktorou prevzal patronát prezident SR Andrej Kiska, zapálil 27. apríla pri Národnom pamätníku olympionikov na Národnom cintoríne v Martine náš legendárny vodný slalomár Michal Martikán – päťnásobný olympijský medailista a pred 20 rokmi v Atlante vôbec prvý olympijský víťaz vo výprave samostatnej Slovenskej republiky.
Michal Martikán bol jeden z dvoch hlavných ambasádorov slovenskej Štafety Rio 2016. Tým druhým bola nemenej slávna legendárna plavkyňa Martina Moravcová – účastníčka piatich olympijských hier a dvojnásobná strieborná olympijská medailistk
a zo Sydney v roku 2000. Martikán aj Moravcová sú okrem toho mnohonásobní majstri sveta i Európy a víťazi množstva pretekov Svetového pohára, i celkoví držitelia viacerých SP.
Obe naše športové hviezdy sa zúčastnili aj na štvrtkovom podujatí na Magio pláži. Martina prišla aj s oboma deťmi. Martina Moravcová a Michal Martikán s horiacimi pochodňami boli hlavnými aktérmi ukončenia Štafety Rio 2016.
Okrem toho zároveň s prezidentom SOV Františkom Chmelárom, ktorý mal slávnostný príhovor, odovzdávali ocenenia najlepším detským účastníkom Behu Olympijského dňa v štyroch kategóriách. A na záver podujatia rozdávali deťom aj dospelým autogramy. "Som rád, že som mohol byť s toľkými deťmi, ktoré si prišli zašportovať. Všetky deti sú šikovné a radi športujú, len im treba nachystať podmienky. Nikto nevie, či z nich vyrastú olympionici, no pohyb je prvý krok," povedal pre TASR Michal Martikán.
Na vyvrcholení štafety zástupcovia 20 z 21 regionálnych olympijských klubov
Zástupcovia olympijských klubov aj s pochodňami, ktoré využívali pri akciách vo svojich regiónoch. FOTO JÁN SÚKUP
Na vyvrcholení slovenskej Štafety Rio 2016 sa zúčastnili zástupcovia 20 z celkového 21 olympijských klubov, ktoré pôsobia v regiónoch Slovenska – z Bratislavy, Banskej Bystrice, Lučenca, Gemera, Košíc, Michaloviec, Spišskej Novej Vsi, Šiah, Nových Zámkov, Prešova, Vysokých Tatier, Prievidze, Trenčína, Žitného ostrova, Trnavy, Kysúc, Liptova, Oravy, Turca a Žiliny. Všetci priniesli horiacu pochodeň, ktorú používali pri všetkých aktivitách v rámci štafety vo svojom regióne a ktorá im aj zostane. Ospravedlnili sa len zástupcovia OK Nitra.
Delegácie klubov viedli väčšinou ich predsedovia, ale bolo v nich i viacero olympionikov aj ďalších popredných športovcov. Niektorí olympionici sú aj na čele regionálnych olympijských klubov - konkrétne v Bratislave bývalá atlétka Mária Mračnová, v Košiciach zápasník Miroslav Luberda, v Prešove hokejista René Pucher, vo Vysokých Tatrách sánkarka Mária Jasenčáková a na Žitnom ostrove rýchlostný kanoista Csaba Orosz.
Z radov regionálnych ambasádorov Štafety Rio 2016 sa zase na jej bratislavskom vyvrcholení zúčastnili ďalší olympionici z olympijských klubov – atlét Pavol Blažek (OK Banská Bystrica), džudistický strieborný medailista z OH Jozef Krnáč (OK Bratislava), biatlonistka Marcela Pavkovčeková (OK Liptova) a bežkyňa na lyžiach Anna Pasiarová (OK Vysoké Tatry), ale aj paralympijskí víťazi – zjazdárka Henrieta Farkašová (OK Gemer) a stolný tenista Ladislav Gáspár (OK A. Szokolyiho Šahy), i člen strieborného tímu futbalistov ČSSR z MS 1962 Jozef Štibrányi (OK Trnava).
Medzi hosťami slávnosti bolo viacero ďalších známych olympionikov či špičkových športovcov, aj viacerí významní hostia.
V rámci Štafety Rio 2016 sa po celom Slovensku odohrávali rozmanité podujatia
Olympijské kluby v uplynulých týždňoch organizovali v rámci štafety rozmanité podujatia v rôznych regiónoch Slovenska. Výpočet týchto aktivít je naozaj bohatý. Zahŕňa Olympijské festivaly Slovenska, regionálne a miestne olympiády materských, základných i stredných škôl, plnenie Olympijského odznaku všestrannosti, vedomostné súťaže o olympizme, besedy a autogramiády s olympionikmi a ďalšími športovcami, vyhlasovanie ocenení fair play, cvičenia a aktivity v rámci projektu Vykročte za zdravím, environmentálne aktivity, výtvarné, fotografické a literárne súťaže i prezentácie, výstavy zberateľov olympijských a športových memorabílií, Olympijskú kvapku krvi, i zber pohľadníc s odkazmi detí pre olympionikov, ktorí nás budú reprezentovať v Riu de Janeiro.
Všetky podujatia v rámci Slovenskej olympijskej štafety Rio 2016 museli spĺňať nasledovné požiadavky: dodržanie olympijského protokolu (to znamená predpísané použitie olympijských symbolov - hymny, vlajky, aj ohňa), uskutočnenie zberu pohľadníc s odkazmi detí pre športovcov – olympionikov, výstavu výtvarných prác a výber piatich prác do celoslovenskej olympijskej mozaiky (odkaz Slovenska Riu), aj usporiadanie športových súťaží.
"Dostali sme sa k vyvrcholeniu dvoch mesiacov práce v mnohých obciach a školách. Držíme palce našim športovcom. Teraz sa už poberieme do Brazílie, niektorí fyzicky, iní myšlienkami," povedal na záver štafety prezident SOV František Chmelár.
Slovenské posolstvo olympijskému Riu de Janeiro má obrazovú podobu
Zo slovenskej Štafety Rio 2016 vzišlo posolstvo detí a mládeže z regiónov Slovenska olympijskému Riu de Janeiro. Toto posolstvo má konkrétnu obrazovú podobu – tvoria ho výtvarné práce. Deti zo všetkých 21 regiónov Slovenska kreslili v rámci Štafety Rio 2016 obrázky s odkazmi svojho regiónu olympijskému Riu. Z každého regiónu bol jeden obrázok vybraný do mozaiky, ktorú bola na podujatí vystavená na veľkom baneri.
Okrem toho deti z celého Slovenska aj písali pohľadnice slovenským olympionikom, ktorí nás budú reprezentovať v Riu de Janeiro. Zástupcovia regionálnych olympijských klubov ich priniesli do Bratislavy. Svojim obľúbeným olympionikom mohli ešte napísať aj deti, ktoré sa zúčastnili na oslavách Olympijského dňa v Bratislave.
Niektoré pohľadnice odovzdala prezidentovi SOV Františkovi Chmelárovi na záver podujatia na Magio pláži najmladšia regionálna ambasádorka Štafety Rio 2016, 11-ročná Ivana Dudová z OK Turiec.
Všetky pohľadnice od detí z celého Slovenska dopraví SOV Ria de Janeiro a zabezpečí ich doručenie adresátom z radov našich olympionikov. S mnohými z nich sa ich fanúšikovia budú môcť osobne stretnúť 23. júla popoludní na Magio pláži, kam zavítajú na autogramiádu po slávnostnom sľube slovenskej olympijskej výpravy do rúk prezidenta SR Andreja Kisku. Počas Hier XXXI. olympiády, ktoré sa uskutočnia od 5. do 21. augusta, bude Magio pláž slúžiť aj ako oficiálna FAN ZÓNA OH v Riu de Janeiro, v ktorej si budú môcť návštevníci vychutnať olympijské súťaže na veľkoplošných obrazovkách a okrem toho aj aktívne stráviť čas počas horúcich prázdninových dní.
Medzi hosťami bol na Magio pláži aj člen výkonného výboru SOV a šéf slovenskej atletiky, trojnásobný olympionik Peter Korčok, ktorý povedie slovenskú výpravu na OH v Riu de Janeiro. "Čaká na nás mesiac príprav, aby sme odišli s pocitom, že v Riu narazíme na čo najmenej starostí. Očakávania sú veľké, ako naše, tak aj verejnosti. Postupne stúpa nervozita, blíži sa záver viacročnej roboty. Existuje možnosť, že plavci alebo atléti ešte splnia limity, veľa ich však už nie je. Samozrejme, želali by sme si, aby naša výprava mala viac než 52 športovcov. Definitívny počet spoznáme 14. júla, o štyri dni neskôr pošleme kompletný menoslov organizačnému výboru do Ria," povedal pre TASR Peter Korčok.
Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...
NA ČELE OLYMPIJSKÉHO KLUBU BRATISLAVA NAĎALEJ MÁRIA MRAČNOVÁ
BRATISLAVA 30. novembra (OKBA) – Na zasadnutí Olympijského klubu (OK) v priestoroch ZŠ na Kalinčiakovej ulici bolo 24. novembra zvolené nové vedenie OK Bratislava. Na rokovanie klubu premiérovo zavítala aj aktuálna olympionička – trojnásobná účastníčka OH v rýchlostnej kanoistike Martina Kohlová. Rady členov klubu najnovšie rozšírila aj olympionička v basketbale Ľudmila Gajdošová-Králiková.
Za predsedníčku OK Bratislava bola znovu zvolená bývalá výborná atlétka, dvojnásobná olympionička, čestná predsedníčka Slovenského atletického zväzu i čestná členka Slovenského olympijského výboru Mária Mračnová. Podpredsedom aj naďalej bude riaditeľ ZŠ na Kalinčiakovej ulici Dušan Noga, vo výkonnom výbore budú v ďalšom období pôsobiť aj predsedníčka Klubu fair play SOV, hádzanárská olympionička a bývalá vicemajsterka sveta Janka Stašová, bývalá vicemajsterka sveta v stolnom tenise Alica Chládekováa pedagóg Vladimír Černušák ml. Tajomníčka OK Bratislava je pracovníčka SOV - Slovenského olympijského a športového múzea Xénia Sitarčíková.
Olympijský klub Bratislava vznikol 8. marca 1991, takže v tomto roku si pripomenul 25. výročie svojho ustanovenia. Predsedníčka OK Bratislava Mária Mračnová pri tejto príležitosti členom premietla prezentáciu činnosti klubu, ktorú sa po dlhšej pasivite podarilo v posledných rokoch výrazne oživiť. Bývalému predsedovi OK Bratislava Vladimírovi Šťastnému aj neskoršej zastupujúcej predsedníčke Soni Minarovičovej súčasná predsedníčka s poďakovaním za ich viacročnú prácu v prospech klubu odovzdala Pamätné plakety Slovenského olympijského výboru.
Významnou aktivitou OK Bratislava v roku 2016 bola hviezdicová štafeta z miest zrušených športovísk v Bratislave, ktorá upozornila na vážny problém zániku množstva športovísk v hlavnom meste bez akejkoľvek náhrady. Štafeta vyvrcholila na štadióne Mladá Garda. Účastníci – medzi nimi predsedovioa športových zväzov, členovia SOV a mnohé ďalšie významné športové osobnosti - odtiaľ adresovali výzvu starostom mestských častí a primátorovi Bratislavy, v ktorej apelovali na zastavenie tohto veľmi negatívneho trendu. Táto aktivita bola súčasťou celoslovenskej Štafety Rio 2016, ktorú organizoval SOV.
K pravidelným podporným aktivitám OK Bratislava patria podujatia v Športovej hale Elán, na ktorých Mária Mračnováodovzdáva účastníkom z radov žiakov diplomy, medaily, tričká a mnohé suveníry. Pútavé „olympijské súťaže“ organizuje vedenie MŠ na Strečnianskej ulici. Klub tam zastupuje nielen jeho predsedníčka, ale aj olympionik v športovej gymnastike Samuel Piasecký. Medzi ďalšie veľmi aktívne školy, s ktorými OK Bratislava spolupracuje, patria napríklad Stredná zdravotnícka škola na Záhradníckej ulici a ZŠ s MŠ na Kalinčiakovej ulici, ktorá už niekoľko rokov organizuje hlavne v rámci osláv Olympijského dňa vedomostné súťaže, detské olympiády a besedy s osobnosťami spojenými so 
športom (umelcami, rozhlasovými reportérmi a pod.).
V pláne činnosti OK Bratislava na budúci rok sú tradičné aktivity – vedomostné, výtvarné aj literárne súťaže, Olympijský deň, dvakrát do týždňa cvičenia na ZŠ Riazanská v rámci priojektu Vykročte za zdravím, ale aj nový projekt Šport a finančná gramotnosť (bude sa realizovať na ZŠ s MŠ Kalinčiakova), pri ktorom si so žiakmi na uvedenú tému pohovorí aj triatlonový olympionik Richard Varga. OK Bratislava bude participovať aj na projekte Nadácie ČSOV Spojme sa pre dobrú vec, pre zdravie našich detí, či na projekte Broker Servis Group Vianočný beh pre euro deťom, zameranom na pomoc postihnutým deťom. OK Bratislava sa naďalej bude podieľať aj na projekte rodičovského združenia pri ZŠ s MŠ Kalinčiakova Obnova studničiek na Kolibe. Klub plánuje aj obnovenie v minulosti úspešného projektu Cvičenie dôchodcov s deťmi.
Autor: OK Bratislava
Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...
OLYMPIJSKÝ KLUB NOVÉ ZÁMKY OSLAVOVAL DVADSAŤROČNICU
NOVÉ ZÁMKY 30. októbra (gul) – Olympijský klub (OK) Nové Zámky si v tomto období pripomína 20. výročie svojho ustanovenia. Oslava dvadsaťročnice sa uskutočnila v piatok 27. októbra na pôde Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch. Zúčastnil sa na nej primátor mesta Nové Zámky Otokar Klein, viceprezident Slovenského olympijského výboru (SOV) pre olympizmus Zdenko Kríž, predseda Združenia olympijských klubov SR Ivan Čierny, čestná členka a bývalá dlhoročná podpredsedníčka SOV Mária Mračnová, olympionici z regiónuJúlius Ivan a Štefan Malík, ako aj ďalší významní predstavitelia športového života v regióne ako aj na Slovensku.
Olympijský klub Nové Zámky vznikol na jeseň 1997.Myšlienka sa zrodila v hlavách troch športových nadšencov Jozefa Mesiarkina, Jozefa Hatalu a Petra Ráceka, ktorí sa stretli na jednom podujatí. Dohodli sa, že podľa vzoru tuctu predchádzajúcich OK na Slovensku založia olympijský klub aj v tomto regióne. V okrese Nové Zámky sú tri mestá, a tak sa k zakladateľom OKpridali ďalší priaznivci športu zo Štúrova a Šurian. V júni 1997 obdržali Novozámčania od podpredsedníčky SOV Márie Mračnovej list s oznámením, že zasadnutie olympijských klubov Slovenska v Lučenci 13. júna 1997 odsúhlasilo utvorenie nového OK v Nových Zámkoch ako 13. v poradí.
Činnosť OK Nové Zámky zhrnul v prejave jeho predseda Peter Rácek. Konštatoval, že nosnými akciami klubu boli vedomostné súťaže o olympizme, besedy s olympionikmi alebo predstaviteľmi športov a rôzne športové podujatia. Za dlhoročnú aktívnu prácu sa klubu poďakoval primátor mesta Otokar Klein. Uznanie si OK Nové Zámky vyslúžil aj od predsedu Združenia olympijských klubov SR (v súčasnosti ich už je 21) Ivana Čierneho, ktorý poukázal na potrebu rozširovania členskej základne klubu napríklad formou kolektívneho členstva športových klubov či škôl.
OK Nové Zámky ocenil troch svojich členov za ich dlhoročnú aktívnu prácu: Jozefa Hatalu, Pavla Sáraza a in memoriam bývalého predsedu klubu Jozefa Mesiarkina.
Autor: Roman Guliš
DVE ÚMRTIA V SLOVENSKEJ CYKLISTIKE: SKONALI OLYMPIONIK Z RÍMA 1960 JURAJ MIKLUŠICA AJ BÝVALÝ ŠÉF ZVÄZU PAVEL ZÁHORA
Bratislava 30. augusta (TASR, SOV) - Slovenskú cyklistiku zasiahli v uplynulých dňoch dve smutné správy. V nedeľu 26. augusta skonal vo veku 80 rokov olympionik Juraj Miklušica a o dva dni neskôr vo veku 67 rokov bývalý šéf Slovenského zväzu cyklistiky Pavel Záhora.
Dráhový cyklista pochádzajúci z Bratislavy (nar. 14. apríla 1938) Juraj Miklušica štartoval pod piatimi kruhmi v Ríme 1960. Na tandeme ako vodič spoločne s už dávnejšie zosnukým Dušanom Škvareninom postúpili do štvrťfinále, čiže sa delili o konečné 5. miesto. Rok pred olympiádou utvorili svetový rekord na 200 m s letmým štartom. Po skončení kariéry dlho pôsobil ako tréner mládeže.
Juraj Miklušica v roku 2003 získal Bronzové kruhy SOV. Bol člen Olympijského klubu Bratislava a rád sa zúčastňoval na rôznorodých podujatiach Slovenského olympijského výboru a jeho organizačných zložiek, ako aj na stretnutiach olympionikov-seniorov. Aj na prahu osemdesiatky, ktorú oslávil v apríli tohto roku, prejavoval živý záujem o olympijské dianie. Posledná rozlúčka s ním sa uskutoční 31. augusta o 12.00 h v obradnej sieni Pieta na Čučoriedkovej ulici v Bratislave.
Pavel Záhora bol niekdajší predseda Slovenského zväzu cyklistiky. Na čele slovenskej cyklistiky stál v rokoch 1997 – 2001. Zomrel vo veku 67 rokov. Posledná rozlúčka s ním bude 2. septembra o 10.30 h v Bratislavskom krematóriu.
Česť ich pamiatke!
Z OCENENIA NAJLEPŠÍCH ORGANIZÁTOROV OLYMPIJSKÉHO DŇA V RÁMCI BRATISLAVSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA
BRATISLAVA (mm) - Olympijský klub Bratislava usporiadal slávnostné vyhlasovanie a ocenenie najlepších škôl Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ktoré zorganizovali Olympijský deň 2018. Na slávnosti v koncertnej sieni Eugena Suchoňa Konzervatória v Bratislave sa zúčastnil ajpredseda BSK Juraj Droba, ktorý odovzdal ocenenie najlepšej strednej škole - Gymnáziu na Vazovovej ul. v Bratislave. V zastúpení ho prevzal olympionik v rýchlostnej kanoistike Ľubor Štark.
V kategórii materských škôl získala ocenenie MŠStrečnianska v Petržalke. Prevzala ho jej riaditeľka Jana Martinovičová spolu s „dušou” Olympijského dňa na škole Ľudmilou Šulovou. Dekorovali ich dvojnásobná olympijská medailistka v športovej gymnastike Marianna Némethová-Krajčírová, nadšená účastníčka Olympijského dňa, a predseda príslušnej komisie BSK Juraj Jánošík. V kategórii základných škôl zvíťazila ZŠ Jána Nálepku v Stupave. Z rúk poradcu prezidenta SOV Vladimíra Millera ocenenie prevzala Bohdana Cibuľová.
Za najúspešnejšieho organizátora Olympijského dňa v rámci Bratislavského samosprávneho kraja bol vyhodnotenýRobert Schnurmacher. Cenu SOV mu odovzdali poradkyňa prezidenta SOV a predsedníčka Olympijského klubu BratislavaMária Mračnová (zároveň moderátorka podujatia) spolu s riaditeľom odboru školstva, mládeže a športu BSK Igorom Urbančíkom.
Spestrením slávnosti boli spevácke vstupy študentov konzervatória s klavírnym sprievodom, ktoré potleskom ocenili aj ich spolužiaci.
Olympijský klub Bratislava spolupracoval pri organizovaní I. ročníka Župného športového dňa ročníka s BSK
Mária Mračnová
V areáli STU na štadiónoch Mladej Gardy v Bratislave sa 25. septembra uskutočnili súťaže stredných škôl, zriadených Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). V atletike, florbale, futbale a v plážovom volejbale súťažilo v rámci I. ročníka Župného športového dňa viac ako tisíc študentov. Podujatie slávnostne otvoril predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba aj za účasti významných športovcov - hokejistu Jána Lašáka, basketbalistu Radoslava Rančíka a atlétky Márie Mračnovej.
Pri organizovaní celého podujatia s BSK spolupracoval Olympijský klub (OK) Bratislava. Vedomostnú súťaž v rámci Župného športového dňa mala na starosti predsedníčka OK Bratislava Mária Mračnová, moderoval ju Igor Machajdík. Predsedom poroty bol Ján Grexa, členmi Viera Bebčáková (v Slovenskej olympijskej akadémii má na starosti vedomostné súťaže) a podpredseda OK Bratislava Dušan Noga. Víťazné družstvo z Gymnázia v Modre nazbieralo z písomného testu a z dvoch kôl ústnych otázok 50 bodov. Len o bod menej získalo Gymnázium Teplická Bratislava a o ďalší bod menej Obchodná akadémia Nevädzová Bratislava. V prestávke súťaže sa uskutočnila beseda s dvojnásobnou striebornou olympijskou medailistkou v športovej gymnastike Máriou Némethovou-Krajčírovou.
Podujatie bolo venované spomienke na významného podporovateľa športu v rámci Bratislavského samosprávneho kraja a bývalého všestranného športovca Michala Nálepku, ktorý prednedávnom prehral boj s ťažkou chorobou.
Pamätné tabule už majú aj bratislavskí olympijskí medailisti
PETER PAŠUTH
Tabule pripomínajúce úspešných slovenských športovcov - olympijských medailistov v týchto dňoch pribudli už aj na viacerých základných školách v bratislavskom regióne. Žiakom pripomínajú úspechy mnohých legiend vrátane krasokorčuliarskych Ondreja Nepelu a Jozefa Sabovčíka, hokejových Vladimíra Dzurillu, Jozefa Golonku a Dušana Pašeka, gymnastickej Marianny Krajčírovej-Némethovej, cyklistickej Antona Tkáča či vodnoslalomárskych Petra a Pavla Hochschornerovcov. V bratislavskom regióne odhalili či ešte len odhalia pamätné dosky s rozmermi 40x30 centimetrov z kremnickej mincovne celkovo pre dvadsiatku medailistov z olympijských hier.
Projekt Slovenského olympijského a športového výboru, na ktorého naplnení sa podieľajú regionálne olympijské kluby, nielenže vyzdvihuje úspechy reprezentantov, ale zároveň motivuje mladú generáciu k dosahovaniu podobných výsledkov. Olympijský klub Bratislava, ktorý vedie Mária Mračnová, už zistil, kde študovala väčšina olympijských medailistov z regiónu, po minulosti niektorých ešte jeho zástupcovia pátrajú. Viaceré školy už zanikli a pamätné tabule osadia na iných miestach v Bratislave, ktoré sú spojené s úspešnými medailistami. Realizáciu projektu v bratislavskom regióne oficiálne spustili na slávnosti v budove konskej železnice, na ktorej predstavili aj všetkých medailistov z hlavného mesta. Jozef Golonka, Mariana Krajčírová-Némethová či Jozef Krnáč prišli osobne, ďalších zastupovali rodinní príslušníci.
„Nadchla ma myšlienka osadenia pamätných tabúľ, ktorými si pripomíname úspešných olympionikov. Na ich výsledky sa pozerám s veľkým rešpektom. Pre žiakov základných škôl, na ktorých v minulosti študovali, sú inšpiráciou. Sú pre nich príkladom, ako sa má žiť a riadiť sa hodnotami fair play. Športové úspechy sú výsledkom rokov odriekania a veľkej driny, ich pripomínanie je dôležitou úlohou aj pre Slovenský olympijský a športový výbor,“ povedal na slávnosti v budove bývalej konskej železnice v bratislavskom Novom Meste prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel.
Tabule budú odhaľovať postupne na jednotlivých školách aj za účasti žijúcich bývalých úspešných študentov. Súčasťou by mali byť stretnutia olympionikov so súčasnými žiakmi. „Uspieť na olympijských hrách znamená vydať zo seba veľa námahy a potu. Deti sa aj vďaka pamätným tabuliam dozvedia, že na ich školu chodili žiaci, ktorí neskôr veľa dokázali v športovom svete,“ povedal starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý, ktorý bol jedným z hostiteľov slávnosti.
Riaditeľ Základnej školy Kalinčiakova a člen Olympijského klubu Bratislava Dušan Noga v závere slávnosti predstavil prítomným všetkých medailistov z bratislavského regiónu. Ešte predtým zaznela olympijská hymna a žiaci zarecitovali Coubertinovu Ódu na šport.
OLYMPIJSKÍ MEDAILISTI, KTORÍ ŠTUDOVALI NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH V BRATISLAVSKOM REGIÓNE
Zoltán Halmaj, Pavel Schmidt, Karol Divín, Jozef Golonka, František Gregor, Ľudovít Cvetler, František Schmucker, Ivan Mráz, Vladimír Dzurilla, Peter Pospíšil, Rudolf Tajcnár, Marianna Némethová-Krajčírová, Ondrej Nepela, Anton Tkáč, Dušan Pašek, Jozef Sabovčík, Jozef Krnáč, Peter a Pavol Hochschornerovci, Matej Beňuš.
Nový blok - dvojklikom tu, zahájite úpravu bloku...